Štátny rozpočet v rokoch 2004 - 2014 a čo z toho plynie

Autor: Teodor Dlužanský | 12.12.2013 o 21:08 | (upravené 12.12.2013 o 21:31) Karma článku: 7,84 | Prečítané:  2390x

Dnes bol schválený štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 2014. Ako je nám občanom hovorené, jedná sa vždy o kľúčový zákon roka. Áno je to tak, lebo jedná sa a schvaľuje sa „prerozdeľovanie peňazí", ktoré štát na jednej strane získa (príjmy) z výberu daní, odvodov (odvody sú defacto dane a „netečú" priamo do štátneho rozpočtu, ale do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní) a poplatkov, a tiež z iných zdrojov (kapitálové výnosy, pôžičky, granty, dotácie a pod.). Na druhej strane ich štát míňa (výdavky) na svoju prevádzku a najmä činnosti, ktorými zabezpečuje „sociálne istoty" občanov ako sú najmä zdravotníctvo, školstvo, dôchodky, a iné.

Pozrime sa bližšie ako „gazduje" Slovenská republika za posledných desať rokov, ako sa vyvíjali hlavné ukazovatele - príjmy a výdaje, schodok štátneho rozpočtu, hrubý domáci produkt (HDP). A najmä, čo môžeme očakávať od štátneho rozpočtu na rok 2014.

Príjmy štátneho rozpočtu

Príjmy štátneho rozpočtu sa skladajú z dvoch základných zložiek, a to:

1) Daňové príjmy - najmä daň z príjmov fyzických a právnických osôb, daň z príjmov vyberaná zrážkou, DPH, spotrebné dane a ďalšie.

2) Nedaňové príjmy - príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku, administratívne poplatky a iné poplatky a platby, kapitálové príjmy a pod., granty a transfery (najmä príjmy z rozpočtu Európskej únie -  napr. eurofondy).

blog_19_obr_1.JPG

Obr. 1  Skutočné daňové a nedaňové príjmy (rok 2013* - vypočítaný odhad; rok 2014 -plán)

Budúcoročný štátny rozpočet na strane príjmov zaujme hneď dvoma faktami:

1) daňové príjmy nebudú vyššie ako v roku 2013 a pritom došlo za poslednej Ficovej vlády k zvyšovaniu daní a poplatkov

2) rozpočet očakáva z vyššími príjmami z nedaňových príjmov a to:

  • dopredu vyplatené dividendy z energetických podnikov, kde má účasť štát
  • vyššími príjmami z Európskej únie (presunuté čerpanie eurofondov z končiaceho obdobia a nové čerpanie)

Výdavky štátneho rozpočtu

Výdavky štátneho rozpočtu sa skladajú z dvoch základných zložiek, a to:

1) Bežné výdavky - mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevok do poisťovní, tovary a služby, bežné transfery, splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom

2) Kapitálové výdavky - obstarávanie kapitálových aktív, kapitálové transfery

Výdavky pre rok 2014 sú nadhodnotené a určite nebudú v plánovanej výške čerpané. Tu je možné pochváliť SMER-SD za nadhodnotené výdavky. Nie žeby vláda nemíňala keby mohla, ale nemôže. Čerpanie o viac ako 25% voči príjmom štátu nebude možné bez súhlasu medzinárodných inštitúcií.

Bilancia príjmov a výdavkov (saldo)

Rozpočet tvoria príjmy a výdavky. Nesúlad medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami sa prejavuje prebytkom (kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami) alebo schodkom (záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami).

blog_19_obr_2.JPG

Obr. 2  Skutočné príjmy a výdavky okrem roku 2014 a saldo (vypočítaný schodok)

Príjmy, výdavky a saldo ku HDP

Je potrebné povedať, že najdôležitejšou zložkou príjmov štátneho rozpočtu sú daňové príjmy. Na Slovensku to platí o to viac, že aktíva Slovenska, ktoré by vedeli prinášať pravidelný výnos z kapitálového majetku sú vďaka privatizácii už len torzom. Nedaňové príjmy z podnikania štátu alebo jednorazové príjmy z predaja majetku, či obchodných podielov sú a budú v budúcnosti  minimálne. To je aj Ficov nečakaný problém, prečo nateraz nemôže odkúpiť, či vyvlastniť súkromné zdravotné poisťovne.

blog_19_obr_3.JPG

Obr. 3  Daňové príjmy a výdavky k vytvorenému HDP a vypočítaný schodok štátneho rozpočtu ku HDP

Z grafu je zreteľné, že daňové príjmy štátu nekorešpondujú z vývojom HDP. Prečo je to tak? Lebo:

  • zahraniční investori nie sú automaticky aj platcami daní v takej výške ako by sa očakávalo z ich tržieb a ich rastu, ktoré sa počítajú do vytvoreného HDP (daňové prázdniny a úľavy, daňové výnimky a pod.)
  • domáca spotreba k vytvorenému HDP nerastie z dôvodu najmä nízkych miezd (lacná pracovná sila pre zahraničných investorov), vysokých odvodoch, t.j. z vysokej ceny práce => zamestnancovi  z výplaty ostane nie viac ako 2/3 z celkových peňazí, resp. menej, ktoré naňho vynaloží zamestnávateľ; samozrejme je to iné pri minimálnej mzde, iné pri priemernej mzde a iné pri nadpriemernej mzde)
  • štruktúra slovenského HDP je zlá, lebo jeho väčšinu tvoria tržby firiem (zahraničný obchod), ktorí vyvážajú väčšinu svojej produkcie na globálne trhy (automobily, komponenty, elektrotechnika, hutníctvo, a pod.) a súčasne zamestnávajú malú časť produktívneho obyvateľstva = otvorená ekonomika
  • domáce podnikateľské subjekty „neveria" štátu a neplatia dane na Slovensku, ale v daňových rajoch alebo je za tým vysoké daňové zaťaženie? To je otázka aj na súčasnú vládu.

Čo z dosiahnutých výsledkov hospodárenia štátu plynie?

Štátny rozpočet pre rok 2014, ktorý dnes schválil SMER-SD, nie je a nemôže byť dobrý, lebo príjmy sú nadhodnotené a časť z nich je jednorazovým príjmom. Na druhej strane vo výdavkoch sa zbytočne plytvá, rozhadzuje a nešetrí sa. Na investície Slovensko nevie vyprodukovať dostatok peňazí z daní - neinvestuje sa. Štátny rozpočet s určitosťou zatne ďalšiu „finančnú sekeru" vo výške minimálne 2,7 mld. €. Peniaze, ktoré si musíme požičať a 2x vrátiť. Prvý krát vrátiť peniaze s úrokmi a s poplatkami. Druhý krát stratou slobody a nezávislosti = viac Bruselu a ďalších inštitúcií. Prejedáme požičané peniaze, ktoré budú chýbať v ďalších štátnych rozpočtoch. Slovensko bude viac a viac krvácať. Takéto pravidelné a dlhodobé stratové gazdovanie vymaže samostatné Slovensko z mapy nezávislých krajín sveta. Naša závislosť na cudzích peniazoch nás robí otrokmi, či vazalmi mocnejších štátov a nimi vytvorených a spravovaných inštitúcií (EÚ, ECB, MMF, UN, ...).

Pozn. Do blogu som použil nasledovné zdroje: Ministerstvo financií - štátne výkazníctvo; Interaktívny rozpočtový portál - rozpocet.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.


Už ste čítali?