Za 20 rokov samostatného Slovenska sme ani jeden rok hospodárenia nedosiahli výsledok, aby príjmy štátu boli vyššie ako výdavky, alebo aspoň výdavky rovné príjmom. Na to, aby vládnuci politici nevypadali hlúpo pred občanmi, častejšie používajú voči verejnosti percentá. Percento ekonomického rastu, percento rastu HDP. A porovnáva sa obdobie súčasné voči minulému, resp. medziročný rast/pokles. Nikto z politikov nepovie holú pravdu, že „gazdovali" sme zle a požičiavame si peniaze na chod štátu od našich detí a vnúčat. Pričom rok čo rok sa dlh nabaľuje. Raz dlh budeme musieť vrátiť... Vlastne priebežne ho už vraciame. Napríklad v štátnom rozpočte pre rok 2013 sú výdavky na obsluhu štátneho dlhu v roku 2013 v čiastke 1,326 mld. €. Čo z celkových plánovaných príjmov štátneho rozpočtu vo výške 13,916 mld. € činí vyše 10 %. Štátny rozpočet ráta z príjmami z eurofondov vo výške 3,563 mld. €. To sú peniaze, ktoré neprodukujeme priamo na Slovensku, dostávame ich, lebo systém... Keď by sme odčítali eurofondy od reálnych príjmov štátu, potom výdavky na obsluhu štátneho dlhu tvoria už 12,8 % z príjmov štátu očistených o eurofondy.
Vyhliadky na najbližšie roky v hospodárení štátu nie sú optimistické. Štát plánuje „gazdovať" s každoročným deficitom cca -3,0 mld. €. Straty za tri roky 2013 - 2015 dosiahnu spolu skoro -9 mld. €. Tieto peniaze si Slovensko bude musieť požičať na finančných trhoch. Pravidelne za ne platiť nielen úrok a poplatky, ale raz zaplatiť aj istinu. Tu vzniká problém pre politikov. Vládnuca strana potrebuje ako soľ ekonomický rast HDP. To, že strata bude vždy stratou je faktom. No %-ny pomer k HDP sa lepšie obhajuje ako holá pravda o deficite v miliardách... Keď nie je %-ny rast HDP, veľmi rýchlo sa schodok štátneho rozpočtu prepadne pod -3% HDP ako stanovujú maachstrické kritéria. Prečo práve mínus tri percentá ? Lebo... Voľný preklad znie, lebo inflácia 3% práve nastoľuje rovnováhu voči deficitu -3%. To je však o percentách, ale nie o reálnych peniazoch! Pri reálnych peniazoch je situácia pri stratovom hospodárení omnoho horšia.
Za povšimnutie stojí aj štruktúra slovenského HDP. Jeho štruktúra pre občanov Slovenska a aj pre samotný štát nie je priaznivá. Rast kľúčovej zložky HDP má byť spotreba občanov Slovenska. To znamená, že občania viac zarábajú, sú bohatší, a teda môžu viac míňať. Súčasná vláda nerobí kroky v prospech občanov, aby mali občania vyššie príjmy. Práve naopak. Deravý štátny rozpočet sa rozhodla vláda plátať vyššími daňami, odvodmi a poplatkami. Štátu je jedno, či dane, poplatky a odvody zaplatia občania, či firmy. Dôležitá je absolútna vybraná suma peňazí. To, ako gazdujú politici s vyzbieranými peniazmi - výdavky štátu, tu sme my občania benevolentní a ľahostajní... A to je voda na mlyn pre politikov. Namiesto zvyšovania životnej úrovne väčšiny občanov a teda zvyšovania bohatstva krajiny, žijeme chudobnejšie a v chudobnejšom štáte.
Máme síce demokraciu. No aká je to demokracia, keď vo voľbách volíme (vy)volených predstaviteľov zástupcov občanov - politikov, ktorí namiesto zveľaďovania Slovenska a rastu blahobytu väčšiny občanov, nás robia chudobnejšími občanmi a chudobnejšou krajinou v porovnaní s tými najlepšími ?
Občania sa slobodne rozhodujú vo voľbách, kto nám tu bude vládnuť. K voľbám ich nechodí pravidelne cca 40%. Z tých 60% zúčastnených volilo dve tretiny SMER-SD. Vládnuca strana SMER-SD vie hospodáriť len so stratou, nevie zabezpečiť zvyšovanie životnej úrovne väčšine obyvateľov a vie vládnuť len s vyšším zadlžovaním štátu. Z tých ostatných 20% minimálne polovica patrí stranám, ktoré určite tiež nevedia ekonomicky efektívne riadiť krajinu a riadili by ju obdobne ako SMER-SD.
Keď to zhrniem:
50% všetkých možných voličských hlasov vo voľbách dostávajú politické strany, ktoré vedia gazdovať len so stratou a neustálym zadlžovaním krajiny. Čiže chudobnejú občania a chudobnie i štát.
40% hlasov sa skladá z podstatnej skupiny občanov, ktorí nechodia voliť
10% voličov volí politické strany, ktoré by riadili ekonomicky efektívnejšie krajinu, a ktoré sa nedostanú do parlamentu alebo sú v minorite vytvoriť vládnucu stranu alebo koalíciu
Bolo by zaujímavé zistiť a vedieť, či v tej skupine 40% voličov, ktorá nechodí pravidelné voliť je voličský potenciál práve aj pre novú politickú stranu, ktorá by reprezentovala ciele pre efektívne ekonomické riadenie krajiny, resp. ciele pre zvyšovanie životnej úrovne väčšiny občanov a bohatstva Slovenska. Potom aj tých rozdrobených 10% by sa dalo určite ľahšie zjednotiť...