A pritom máme predpoklady byť v konkurencii krajín medzi bohatými krajinami a mať veľmi slušnú životnú úroveň !
Len dvaja politici dokázali v samostatnosti Slovenska poblázniť 40% voličov vo voľbách a mať dominanciu vo vládnutí. Prvý už je chvalabohu minulosťou a málo pozitívneho po ňom ostalo. Ten druhý nám ukazuje už druhý krát, že nevie urobiť väčšinu občanov Slovenska bohatšími, spokojnejšími a s vyššou životnou úrovňou. Krajinu modernejšiu, konkurencieschopnejšiu a rozvíjajúcu sa. Práve naopak... Občania nebohatnú a štát sa viac a rýchlejšie zadlžuje.
A pritom riešenia sú. Aké ? Najskôr je potrebné si rozanalyzovať pohľad na štát a jeho hospodárenie. Či sa pozeráme na štát a jeho funkcie z pohľadu politického alebo z pohľadu ekonomického. Pokiaľ prijmeme pohľad politický ako primárny a ekonomický pohľad ako sekundárny, tak sa nečudujme prečo sa Slovensko sústavne zadlžuje a zaostáva za úspešnejšími krajinami.
Pokiaľ primárnym pohľadom na štát bude pohľad ekonomický, potom platí, že za periódu času napr. 10, či 20 rokov má mať krajina vyrovnané hospodárenie. Platí teda rovnica : výdaje (V) + zisk (Z) = Príjmy (P); kde zisk = 0.
Pri vzniku Slovenska od 1.1.1993 bola štartovacia čiara blízko (V) = (P), potom za 20 rokov samostatnosti je súčet zisku mínus 37,5 mld. €, čiže strata ! A najlepšie je tú stratu napísať v čísle -37.500.000.000 €. Na každého občana je to dnes už dlh vo výške skoro 7.000 € ! A tú stratu nám nikto neodpustí a ten dlh splácať budeme !
Áno, dá sa namietať, že aj iné krajiny majú dlhy. Ale aj vyššiu životnú úroveň a teda kvalitu života. Je rozdiel, či štátny dlh vznikol investíciami do samotného rozvoja štátu, ktoré prinášajú vyššiu životnú úroveň občanov ako Nemecko, alebo prejedaním štátom požičaných peňazí ako Grécko. My sme za 20 rokov samostatnosti dosiahli aj veľa pozitívneho, no vyspelý západ sme zďaleka nedobehli. A pri takomto tempe zadlžovania ani nedobehneme a nemôžeme dobehnúť !
Platí a bude platiť, pokiaľ krajinu nezačneme a nebudeme riadiť ekonomicky, ale bude riadená len politicky, čo znamená každoročné zvyšovanie štátneho dlhu, potom žiadne svetlejšie zajtrajšky pre väčšinu občanov neprídu. A nezabráni tomu ani víťaz volieb, ktorý má väčšinu v parlamente...