Pracovnému trhu je jedno, či zamestnanec vo firme pracuje na zákazkách pre verejný, či štátny sektor. A taktiež trhu je jedno, či je zamestnanec zamestnaný v štátnej alebo súkromnej firme. V konečnom dôsledku sa na trhu platí za tovary a služby.
Fiktívne „premaľujme" Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na spoločnosť „Úrad práce, s.r.o." Pozerajme sa na Úrad práce, s.r.o. ako na subjekt, ktorý „zamestnáva" 370.000 zamestnancov. Platí za nich odvody do poisťovní, časti z nich vypláca podporu v nezamestnanosti, platí rekvalifikačné kurzy, či školenia, atď. Štát to stojí ročne desiatky miliónov eur, ktoré „nalieva" do tejto inštitúcie.
Rozšírme predmet činnosti subjektu Úrad práce, s.r.o. na podmienky živnostenského podnikania (rozšírenie vykonávaných činností). Skúsme sa zamyslieť, kto by túto masu pracovnej sily vedel využiť. Sú to mestá a obce ? Sú to štátne a verejné inštitúcie a podniky? Môže to byť aj súkromný sektor? Po úvahe prídeme k záveru, že áno. S veľkou pravdepodobnosťou prídeme tiež k záveru, že sa bude jednať o prácu nepravidelnú, či sezónnu.
Určite tiež platí, že všetci evidovaní uchádzači o zamestnanie nespĺňajú požiadavky, ktoré trh potrebuje. Avšak akékoľvek významné percento napr. 30% by podstatným spôsobom ovplyvnilo pozitívne nielen štátny rozpočet (tvorba HDP, nižšie náklady na odvody, príjmy pre Úrad práce, s.r.o. a štát), ale aj životnú úroveň dotknutých uchádzačov o prácu. Takýmto spôsobom by mohlo mať neustále prácu 100.000 až 150.000 ľudí. Pritom stále môžu byť evidovaní („zamestnaní") na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny...
Pozitívnych efektov by bolo určite viacej. Okrem ekonomických najmä tie, že spoločnosť by kvalitatívne napredovala a takto zamestnaní ľudia by mali vyššiu kvalitu osobného aj ekonomického života. Krajina by bola bohatšia, krajšia a úspešnejšia v konkurencii s inými štátmi.
Chce to však pozerať sa na súčasnú politickú a spoločenskú situáciu v krajine inými očami. A tiež na platnú legislatívu. Nepružný Zákonník práce, resp. jeho samotná koncepcia je brzdou pre tvorcov pracovných miest (je jedno, či sa jedná o verejný, či súkromný sektor vytvárajúci pracovné miesta). Ďalej eurobyrokracia znásobená ešte našou byrokraciou, a najmä z toho sa zhoršujúce podnikateľské prostredie je to, čo nás brzdí a zhoršuje nielen konkurencieschopnosť Slovenska, ale znižuje aj zamestnanosť, znižujú bohatstvo krajiny a tým aj životnú úroveň jeho občanov. Pritom zmysluplnej práce na Slovensku je na niekoľko generácii dopredu...