Úrad práce, s.r.o.

Autor: Teodor Dlužanský | 4.3.2014 o 21:13 | Karma článku: 6,79 | Prečítané:  789x

Na Slovensku máme dlhodobo nezamestnanosť nad 13,5%, resp. približne 370.000 nezamestnaných evidovaných na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Táto inštitúcia zriadená pod Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny má „v predmete vykonávanej činnosti" aj oblasti služieb zamestnanosti, najmä sprostredkovanie vhodného zamestnania, poskytovanie poradenských služieb, vzdelávanie a príprava pre trh práce.

Pracovnému trhu je jedno, či zamestnanec vo firme pracuje na zákazkách pre verejný, či štátny sektor. A taktiež trhu je jedno, či je zamestnanec zamestnaný v štátnej alebo súkromnej firme. V konečnom dôsledku sa na trhu platí za tovary a služby.

Fiktívne „premaľujme" Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na spoločnosť „Úrad práce, s.r.o." Pozerajme sa na Úrad práce, s.r.o. ako na subjekt, ktorý „zamestnáva" 370.000 zamestnancov. Platí za nich odvody do poisťovní, časti z nich vypláca podporu v nezamestnanosti, platí rekvalifikačné kurzy, či školenia, atď. Štát to stojí ročne desiatky miliónov eur, ktoré „nalieva" do tejto inštitúcie.

Rozšírme predmet činnosti subjektu Úrad práce, s.r.o. na podmienky živnostenského podnikania (rozšírenie vykonávaných činností). Skúsme sa zamyslieť, kto by túto masu pracovnej sily vedel využiť. Sú to mestá a obce ? Sú to štátne a verejné inštitúcie a podniky? Môže to byť aj súkromný sektor? Po úvahe prídeme k záveru, že áno. S veľkou pravdepodobnosťou prídeme tiež k záveru, že sa bude jednať o prácu nepravidelnú, či sezónnu.

Určite tiež platí, že všetci evidovaní uchádzači o zamestnanie nespĺňajú požiadavky, ktoré trh potrebuje. Avšak akékoľvek významné percento napr. 30% by podstatným spôsobom ovplyvnilo pozitívne nielen štátny rozpočet (tvorba HDP, nižšie náklady na odvody, príjmy pre Úrad práce, s.r.o. a štát), ale aj životnú úroveň dotknutých uchádzačov o prácu. Takýmto spôsobom by mohlo mať neustále prácu 100.000 až 150.000 ľudí. Pritom stále môžu byť evidovaní („zamestnaní") na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny...

Pozitívnych efektov by bolo určite viacej. Okrem ekonomických najmä tie, že spoločnosť by kvalitatívne napredovala a takto zamestnaní ľudia by mali vyššiu kvalitu osobného aj ekonomického života. Krajina by bola bohatšia, krajšia a úspešnejšia v konkurencii s inými štátmi.

Chce to však pozerať sa na súčasnú politickú a spoločenskú situáciu v krajine inými očami. A tiež na platnú legislatívu. Nepružný Zákonník práce, resp. jeho samotná koncepcia je brzdou pre tvorcov pracovných miest (je jedno, či sa jedná o verejný, či súkromný sektor vytvárajúci pracovné miesta). Ďalej eurobyrokracia znásobená ešte našou byrokraciou, a najmä z toho sa zhoršujúce podnikateľské prostredie je to, čo nás brzdí a zhoršuje nielen konkurencieschopnosť Slovenska, ale znižuje aj zamestnanosť, znižujú bohatstvo krajiny a tým aj životnú úroveň jeho občanov. Pritom zmysluplnej práce na Slovensku je na niekoľko generácii dopredu...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?