Štátny rozpočet v rokoch 2004 - 2014 a čo z toho plynie

Autor: Teodor Dlužanský | 12.12.2013 o 21:08 | (upravené 12.12.2013 o 21:31) Karma článku: 7,84 | Prečítané:  2330x

Dnes bol schválený štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 2014. Ako je nám občanom hovorené, jedná sa vždy o kľúčový zákon roka. Áno je to tak, lebo jedná sa a schvaľuje sa „prerozdeľovanie peňazí", ktoré štát na jednej strane získa (príjmy) z výberu daní, odvodov (odvody sú defacto dane a „netečú" priamo do štátneho rozpočtu, ale do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní) a poplatkov, a tiež z iných zdrojov (kapitálové výnosy, pôžičky, granty, dotácie a pod.). Na druhej strane ich štát míňa (výdavky) na svoju prevádzku a najmä činnosti, ktorými zabezpečuje „sociálne istoty" občanov ako sú najmä zdravotníctvo, školstvo, dôchodky, a iné.

Pozrime sa bližšie ako „gazduje" Slovenská republika za posledných desať rokov, ako sa vyvíjali hlavné ukazovatele - príjmy a výdaje, schodok štátneho rozpočtu, hrubý domáci produkt (HDP). A najmä, čo môžeme očakávať od štátneho rozpočtu na rok 2014.

Príjmy štátneho rozpočtu

Príjmy štátneho rozpočtu sa skladajú z dvoch základných zložiek, a to:

1) Daňové príjmy - najmä daň z príjmov fyzických a právnických osôb, daň z príjmov vyberaná zrážkou, DPH, spotrebné dane a ďalšie.

2) Nedaňové príjmy - príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku, administratívne poplatky a iné poplatky a platby, kapitálové príjmy a pod., granty a transfery (najmä príjmy z rozpočtu Európskej únie -  napr. eurofondy).

blog_19_obr_1.JPG

Obr. 1  Skutočné daňové a nedaňové príjmy (rok 2013* - vypočítaný odhad; rok 2014 -plán)

Budúcoročný štátny rozpočet na strane príjmov zaujme hneď dvoma faktami:

1) daňové príjmy nebudú vyššie ako v roku 2013 a pritom došlo za poslednej Ficovej vlády k zvyšovaniu daní a poplatkov

2) rozpočet očakáva z vyššími príjmami z nedaňových príjmov a to:

  • dopredu vyplatené dividendy z energetických podnikov, kde má účasť štát
  • vyššími príjmami z Európskej únie (presunuté čerpanie eurofondov z končiaceho obdobia a nové čerpanie)

Výdavky štátneho rozpočtu

Výdavky štátneho rozpočtu sa skladajú z dvoch základných zložiek, a to:

1) Bežné výdavky - mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevok do poisťovní, tovary a služby, bežné transfery, splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom

2) Kapitálové výdavky - obstarávanie kapitálových aktív, kapitálové transfery

Výdavky pre rok 2014 sú nadhodnotené a určite nebudú v plánovanej výške čerpané. Tu je možné pochváliť SMER-SD za nadhodnotené výdavky. Nie žeby vláda nemíňala keby mohla, ale nemôže. Čerpanie o viac ako 25% voči príjmom štátu nebude možné bez súhlasu medzinárodných inštitúcií.

Bilancia príjmov a výdavkov (saldo)

Rozpočet tvoria príjmy a výdavky. Nesúlad medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami sa prejavuje prebytkom (kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami) alebo schodkom (záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami).

blog_19_obr_2.JPG

Obr. 2  Skutočné príjmy a výdavky okrem roku 2014 a saldo (vypočítaný schodok)

Príjmy, výdavky a saldo ku HDP

Je potrebné povedať, že najdôležitejšou zložkou príjmov štátneho rozpočtu sú daňové príjmy. Na Slovensku to platí o to viac, že aktíva Slovenska, ktoré by vedeli prinášať pravidelný výnos z kapitálového majetku sú vďaka privatizácii už len torzom. Nedaňové príjmy z podnikania štátu alebo jednorazové príjmy z predaja majetku, či obchodných podielov sú a budú v budúcnosti  minimálne. To je aj Ficov nečakaný problém, prečo nateraz nemôže odkúpiť, či vyvlastniť súkromné zdravotné poisťovne.

blog_19_obr_3.JPG

Obr. 3  Daňové príjmy a výdavky k vytvorenému HDP a vypočítaný schodok štátneho rozpočtu ku HDP

Z grafu je zreteľné, že daňové príjmy štátu nekorešpondujú z vývojom HDP. Prečo je to tak? Lebo:

  • zahraniční investori nie sú automaticky aj platcami daní v takej výške ako by sa očakávalo z ich tržieb a ich rastu, ktoré sa počítajú do vytvoreného HDP (daňové prázdniny a úľavy, daňové výnimky a pod.)
  • domáca spotreba k vytvorenému HDP nerastie z dôvodu najmä nízkych miezd (lacná pracovná sila pre zahraničných investorov), vysokých odvodoch, t.j. z vysokej ceny práce => zamestnancovi  z výplaty ostane nie viac ako 2/3 z celkových peňazí, resp. menej, ktoré naňho vynaloží zamestnávateľ; samozrejme je to iné pri minimálnej mzde, iné pri priemernej mzde a iné pri nadpriemernej mzde)
  • štruktúra slovenského HDP je zlá, lebo jeho väčšinu tvoria tržby firiem (zahraničný obchod), ktorí vyvážajú väčšinu svojej produkcie na globálne trhy (automobily, komponenty, elektrotechnika, hutníctvo, a pod.) a súčasne zamestnávajú malú časť produktívneho obyvateľstva = otvorená ekonomika
  • domáce podnikateľské subjekty „neveria" štátu a neplatia dane na Slovensku, ale v daňových rajoch alebo je za tým vysoké daňové zaťaženie? To je otázka aj na súčasnú vládu.

Čo z dosiahnutých výsledkov hospodárenia štátu plynie?

Štátny rozpočet pre rok 2014, ktorý dnes schválil SMER-SD, nie je a nemôže byť dobrý, lebo príjmy sú nadhodnotené a časť z nich je jednorazovým príjmom. Na druhej strane vo výdavkoch sa zbytočne plytvá, rozhadzuje a nešetrí sa. Na investície Slovensko nevie vyprodukovať dostatok peňazí z daní - neinvestuje sa. Štátny rozpočet s určitosťou zatne ďalšiu „finančnú sekeru" vo výške minimálne 2,7 mld. €. Peniaze, ktoré si musíme požičať a 2x vrátiť. Prvý krát vrátiť peniaze s úrokmi a s poplatkami. Druhý krát stratou slobody a nezávislosti = viac Bruselu a ďalších inštitúcií. Prejedáme požičané peniaze, ktoré budú chýbať v ďalších štátnych rozpočtoch. Slovensko bude viac a viac krvácať. Takéto pravidelné a dlhodobé stratové gazdovanie vymaže samostatné Slovensko z mapy nezávislých krajín sveta. Naša závislosť na cudzích peniazoch nás robí otrokmi, či vazalmi mocnejších štátov a nimi vytvorených a spravovaných inštitúcií (EÚ, ECB, MMF, UN, ...).

Pozn. Do blogu som použil nasledovné zdroje: Ministerstvo financií - štátne výkazníctvo; Interaktívny rozpočtový portál - rozpocet.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?